Predn - PowerPoint PPT Presentation

1 / 35
About This Presentation
Title:

Predn

Description:

pohlavie funkcia spolu c1 c2 a1 (a1c1)=7 (a1c2)=31 38 a2 (a2c1)=7 (a2c2)=43 43 spolu 14 67 81 xi n i 0 15 1 22 2 35 3 11 List3. List2. List1. xi. ni. 18-22. – PowerPoint PPT presentation

Number of Views:145
Avg rating:3.0/5.0
Slides: 36
Provided by: po86
Category:
Tags: a2c2 | predn

less

Transcript and Presenter's Notes

Title: Predn


1
Prednášky zTechnickej štatistiky
2
Technická štatistika ako vedná disciplína
  • Definujeme ju ako vedu o metódach
  • kvantitatívneho hodnotenia vlastností
  • hromadných javov
  • 3 významy pojmu štatistika
  • praktická cinnost
  • štatistické údaje
  • vedná disciplína

3
Etapy vývoja štatistiky
  • 3 etapy
  • popisná štatistika- úradnícka štatistika, popis
    štátu, status stav, resp. štát,
  • K úradným zistovaniam dochádzalo už
    niekolko tisíc rokov pred naším letopoctom
    v starom Egypte, resp. v Cíne, kedy vtedajší
    vládcovia potrebovali poznat co najpresnejšie
    údaje pre vojenské úcely ( scítanie mužov
    schopných bojovat ), financné úcely ( scítanie
    všetkých obyvatelov povinných platit dane, súpis
    ich majetku apod. ). Úradné alebo úradnícke
    zistovania sa v priebehu casu neustále
    zdokonalovali až k dnešnej podobe scítania ludu
    (spojených casto so súpisom domov a bytov), ktoré
    sa dnes vykonávajú vo všetkých kultúrnych štátoch
    sveta približne každých desat rokov

4
2) politická aritmetika - Od polovice 18.
storocia , hlavne v Nemecku sa rozšírila tzv.
univerzitná štátoveda, ktorá mala za ciel co
najvierohodnejšie popísat obyvatelstvo, územie,
obchod, penažníctvo, armádu atd. (znamenitosti
resp. pozoruhodnosti ) vlastného a cudzích
štátov. V hospodársky vyspelejšom Anglicku sa
rozvíja politická aritmetika skúmajúca rôzne
spolocenské javy na podklade objektívnych
záznamov (hlavne císelných). Hlavný
predstavitelia John Graunt (1620 1674)
a Wiliam Petty (1623 1687) skúmali predovšetkým
pravidelnosti v rodení a umieraní, pocet
obyvatelstva a zloženie rodín, závislosti výšky
príjmov od ich povolania a veku. Skúmali teda
hromadné javy, ktoré bolo možné po ich
preštudovaní ovplyvnovat mocensky štátom
(politicky) a používali k tom císla a rôzne
prepocty (aritmetika).
5
3. induktívna štatistika (moderná, analytická),
Zásadný význam pre rozvoj štatistiky mala teória
pravdepodobnosti, ktorej základy sa vyskytovali v
prácach Geromina Cardana (1501 1576) ale aj
Galileo Galilea (1564 1642). K spoluzakladatelom
teórie pravdepodobnosti patria aj francúzski
matematici Blaise Pascal (1623-1662), Pierre de
Fermat (1601-1665), Holandan Christian Huygens
(1629-1695). Významné miesto v rozvoji teórie
pravdepodobnosti zohrali aj práce Jacoba
Bernoulliho (1654-1748), Jána Bernoulliho
(1667-1705), Daniela Bernoulliho (1700-1754),
Thomasa Bayesa (1702-1761), Pierre Simeona de
Laplacea (1749-1827), Simeona Denisa Poissona
(1781-1840), Karla Fridricha Gaussa (1777-1855),
Pafnutija Lvovica Cebyševa (1821-1894), Andreja
Andrejovica Markova (1856-1922), a Alexandra
Michajlovica Ljapunova (1857-1918). Významnú
úlohu v procese budovania modernej štatistiky
v 19. storocí zohral belgický matematik, astronóm
a štatistik Lambert Adolphe Jacques Quételet
(1796-1874), ktorý rozvíjal štatistiku ako
disciplínu, ktorá má nielen popisovat
a pozorovat hromadné javy ale ich aj
vysvetlovat. Od polovice 19. storocia dochádzalo
k popisovaniu a analyzovaniu hromadných javov
pomocou císelného hodnotenia aj v oblastiach
prírodných a technických vied, obzvlášt
v biológii antropológii, meteorológii, fyzike
a pod. Na rozvoji štatistiky sa podielal celý rad
významných vedcov, z ktorých spomenme aspon
Francisa Galtona (1822-1911), Karla Pearsona
(1857-1936) alebo Ronalda A. Fishera (1890-1962)
a iní.
6
Základné pojmy
  • Nevyhnutným predpokladom každého štatistického
    skúmania je hromadnost pozorovania
  • Pri hromadnom pozorovaní môže íst o
  • jednoduché pozorovanie - získanie údajov
    pozorovaním, meraním, ...
  • Experiment - najmä v biologických, technických a
    iných vedách

7
Základné štatistické pojmy Pre pochopenie
dalšieho výkladu je nevyhnutné zadefinovat
niektoré casto používané pojmy 1. HROMADNÝ
JAV. 2. ŠTATISTICKÁ JEDNOTKA 3. ŠTATISTICKÝ
SÚBOR 4. ŠTATISTICKÝ ZNAK
8
Predmetom štatistického skúmania je hromadný jav.
  • Hromadný jav , je to každý jav alebo udalost,
    ktorá sa vyskytuje u velkého poctu individuálnych
    jedincov - nositelov tohto javu. Nositelia týchto
    javov sa nazývajú štatistickými jednotkami.
  • Štatistická jednotka je základný prvok, na ktorom
    možno skúmat konkrétny prejav urcitého hromadného
    javu a je základným a presne vymedzeným objektom
    pozorovania
  • Výber štatistickej jednotky je urcený cielom
    skúmania.

9
Vymedzenie štatistických jednotiek
  • priestorové - musí byt presne vymedzený
    priestor, napr. Slovensko
  • casové - vymedzenie obdobia, resp. okamihu,
    napr. kalendárny rok 2005
  • vecné - obsahové vymedzenie , napr. domácností s
    cistým príjmom pod 5500 Sk na 1 clena

10
3. Štatistický súbor
  • je množina štatistických jednotiek,
  • z ktorých každá vyhovuje urcitým
    vlastnostiam, ktoré vymedzujú štatistický súbor z
    hladiska casového, priestorového a vecného a v
    iných vlastnostiach sa štatistické jednotky
    líšia.
  • Vlastnosti, v ktorých sa štatistické jednotky
    líšia, sú predmetom skúmania.
  • Rozsah štatistického súboru
  • - pocet štat. jednotiek v štat. súbore

11
Základný súbor
  • Súbor všetkých štatist. jednotiek, ktoré z
    hladiska vecného, casového a priestorového
    vymedzenia do súboru patria (pocet môže byt
    konecný alebo
  • nekonecný)

Výberový súbor
  • Vybraná cast jednotiek zo základného súboru,
  • predstavuje reprezentatívnu vzorku základného
    súboru (pocet je vždy konecný)

12
Rozsah ZS gtgt VS
Základný súbor
Výberový súbor
13
4. Štatistické znaky
  • sú vlastnosti štatististických jednotiek
  • Môžeme ich rozdelovat z rôznych hladísk
  • a) podla toho, ci sa nachádzajú na všetkých štat.
    jednotkách daného súboru ich delíme na
  • spolocné - vymedzujú štatist. súbor
  • variabilné - sú predmetom štat. skúmania

14
  • b) podla toho, ako charakterizujú vlastnosti
    štat. jednotiek
  • - nepriame, zistitelné len nepriamo, napr.
    meranie kvality výrobku
  • - priame- priamo meratelné, napr. príjem
  • c) podla charakteru na
  • - vecné
  • - casové
  • - priestorové

15
  • d) vecné štat. znaky delíme podla ich charakteru
    na
  • kvantitatívne - meratelné, môžu byt
  • spojité - nadobúdajú lubovolné hodnoty z
    ohraniceného alebo neohraniceného intervalu,
    napr. mesacný príjem, výdavky na
  • potraviny, výška a pod.
  • diskrétne - nadobúdajú izolované, väcšinou
    celocíselné hodnoty, napr. vek, pocet
    nezaopatrených detí, pocet rokov praxe v
    odbore...

16
  • kvalitatívne znaky, slovné, môžu byt
  • dichotomické- alternatívne
  • napr. pohlavie
  • polynomické - multinomické, množné
  • napr. vzdelanie, alebo.

17
Rozdelenie štatistických znakov
ŠTATISTICKÉ ZNAKY
PRIAME
NEPRIAME
VECNÉ
CASOVÉ
PRIESTOROVÉ
VECNÉ
KVALITATÍVNE
KVANTITATÍVNE
ALTERNATÍVNE
MNOŽNÉ
SPOJITÉ
DISKRÉTNE
18
Etapy štatistického skúmania
  • Štatistické skúmanie sa skladá z troch etáp

19
  • Formy štat. zistovania
  • výkazníctvo
  • experiment
  • súpis cenzus
  • anketa
  • i iné...
  • Štat. zistovanie z hladiska poctu jednotiek
  • vycerpávajúce - ak zistujeme informácie o
    jednotkách celého základného súboru
  • výberové - ak zistujeme informácie len o
    výberovom súbore

20
  • Podla dlžky resp. periodicity casového intervalu
    štatistického zistovania poznáme
  • štatistické zistovania
  • - jednorázové
  • - bežné
  • - periodické - pravidelne sa
    opakujúce
  • - nepravidelné -opakujúce sa
    v nepravidelných intervaloch

21
Štatistické triedenie
  • Prvá fáza spracovania štatistických údajov,
  • usporiadanie jednotiek štatistického súboru do
    skupín (tried) podla urcitého štat. znaku alebo
    znakov, vymedzenie typických skupín...
  • štatist. znak, ktorý je kritériom pri triedení
    nazývame
  • triediacim znakom.

22
  • Základné zásady pri triedení
  • zásada úplnosti - triedy musia byt vytvorené tak,
    aby každá jednotka mala šancu byt do niektorej z
    tried zatriedená
  • zásada jednoznacnosti - triedy musia byt
    vytvorené tak, aby o každej jednotke bolo
    jednoznacne rozhodnuté do ktorej z tried má byt
    zaradená

23
  • Klasifikácia triedenia podla druhu
  • triediaceho znaku
  • z hladiska casového - vytvorenie casových radov
  • z hladiska priestorového - priestorové zoskupenie
    jednotiek, napr. regionálne zatriedenie
    štatistických jednotiek z
  • hladiska vecného - kvalitatívne
  • - kvantitatívne

24
  • Rozdelenie triedenia podla poctu triediacich
    znakov
  • rozoznávame triedenie
  • - jednostupnové
  • - viacstupnové
  • Triedenie podla hlbky - typologické
  • - prehlbené
  • - analytické

25
Triedenie podla kvalitatívnych. znakov (asociacné
triedenie)
  • Oznacenie kvalitatívnych znakov - A, B, C, ...
  • Varianty, obmeny znakov oznacujeme
  • napr. dichotomické - a, ? alebo a1 , a2
  • polynomické a1, a2, a3, ....
  • Trieda urcitá skupina štat. jednotiek, ktorá
    má rovnakú obmenu (variant) alebo kombináciu
    obmien štat. znaku

26
  • Príklad máme 81 pracovníkov a evidujeme u nich
  • A- pohlavie, B - vzdelanie, C - funkcia
  • každý znak má len dve obmeny
  • a1 -  muži b1 - VŠ c1- vo
    funkcií
  • a2 - ženy b2- bez VŠ c2- bez
    funkcie
  • Oznacenie triedy triednym symbolom
  • (a1) 38 (b1) 17 (c1) 14
  • (a2) 43 (b2) 64 (c2) 67
  • triedny symbol triedna
    pocetnost

27
  • Podvojné triedenie
  • kombinovanie 2 triediacich znakov súcasne,
    výsledkom sú
  • asociacné tabulky (rozmer 2 x 2), oba triediace
    znaky sú alternatívne
  • kontigencné tabulky- aspon jeden zo znakov má
    viac ako 2 varianty

28
Asociacná tabulka -výsledok triedenia podla
pohlavia (A) a funkcie (C)
29
Triedenie podla kvantitatívnych znakov -
variacné triedenie
  • Kvantitatívne znaky oznacujeme písmenami z konca
    abecedy X, Y, Z, ...
  • ich obmeny x1, x2, x3, ..xj.. xn
  • Triedenie súboru o rozsahu n do m pocet tried.
  • Rozlišujeme
  • - triedenie jednoduché
  • - rozdelenie pocetností
  • - skupinové - intervalové rozdelenie pocetností

30
Rozdelenie pocetností
  • Použijeme ho vtedy, ked triediaci znak je
    diskrétny s malým poctom obmien, variantov
  • (menším ako 20)
  • n i absolútne pocetnosti ( pocet
  • porúch ) i1,2,3,4....n
  • x i hodnota znaku

31
Rozdelenie pocetností
  • Použijeme ho vtedy, ked triediaci znak je
    diskrétny s malým poctom obmien, variantov
  • ni absolútne pocetnosti
  • (pocet porúch) i1,2,3,4.m
  • m pocet tried, obmien
  • xi hodnota, obmena znaku

32
Relatívne pocetnosti.
resp. v
  • Kumulatívne absolútne pocetnosti

, vyjadrujú súcet absolútnych pocetností od
zaciatku rozdelenia až po danú triedu vrátane.
kde k 1,2. ...,m
  • Kumulatívne relatívne pocetnosti

, súcet relatívnych pocetností od zaciatku
rozdelenia až po danú triedu vrátane
kde k 1, 2, ..., m
33
(No Transcript)
34
Intervalové rozdelenie pocetností
  • Použijeme ho vtedy, ked triediaci znak je
    diskrétny s velkým poctom obmien,
  • (tj. pocet obmien je väcší ako 20)
  • a vždy pre znak spojitý

Pocet intervalov (m) Rozpätie intervalu (h) Dolnú
hranicu prvého intervalu (x1D)
35
(No Transcript)
Write a Comment
User Comments (0)
About PowerShow.com