Hrob sv. Petra

1
Hrob svätého apoštola Petra
2
Hrob svätého apoštola Petra

• Autor ThLic. Anton Kracunovský, OFM

3
Peter v Ríme

• V case cisára Neróna v roku 63 alebo v roku 67
  apoštol Peter vo svojom liste píše Pozdravuje
  vás cirkev, vyvolená ako vy, ktorá je v Babylone
  ... (1 Pt 5, 13) Mnohí Židia v tom
  case volali Rím Babylon.
• Starobylá krestanská tradícia vždy hovorila o
  živote, skutkoch a smrti apoštola Petra v Ríme.
• Na zaciatku 2. storocia podla svedectva rímskeho
  knaza Gaja sa zacína hovorit o hroboch apoštolov.
  (Eusebio, Historia ecclesiastica II, 25, 7)

• Sekta valdéncov v 12. storocí bola prvá, ktorá
  spochybnila túto tradíciu. Tvrdili, že svätý
  Peter nikdy nebol v Ríme, a preto jeho hrob
  nemôže byt v Ríme. Martin Luther (16. stor.) a
  aj iní protestanti nepripúštali možnost
  jestvovania hrobu apoštola Petra v Ríme.

4
Smrt apoštola Petra

• Historici usudzujú, že svätý Peter bol
  ukrižovaný dole hlavou v Nerónovom amfiteátri
  (cirkuse), ktorý sa nachádzal v roku 67 (alebo
  v r. 64) na území dnešného Vatikánu.
• Sv. Hieronym ( r.420) spomína ukrižovanie sv.
  Petra dole hlavou dva roky po Senekovi teda 67
  roku.
• Pochovaný bol na susednom cintoríne.
• O muceníckej smrti svedcia aj úryvky z 2.
  stor. z kníh Apokalypsa Petra, Nanebovzatie
  Izaiáša, Akty Petra, list pápeža Klimenta
  Korintanom (r. 96) a list sv. Ignáca (r. 107). V
  knihe Umucenie svätého Petra od Pseudo Lína (4.
  stor.) sa píše, že Peter bol ukrižovaný blízko
  Nerónovho obelisku smerom k vršku.

• Mucenícka smrt sv. Petra bola predpovedaná aj
  Ježišom slovami Veru, veru, hovorím ti Ked si
  bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si
  chcel. Ale ked zostarneš, vystrieš ruky, iný ta
  opáše a povedie, kam nechceš. To povedal, aby
  naznacil, akou smrtou oslávi Boha. (Jn 21,
  18 - 19)

5
Vatikán v 1. storocí n. l.
Latinské slovo vaticanum pochádza od
etruského slova vatica alebo vaticum, co
znamená prázdny. Vatikán bolo územie na vršku
Montes Vaticani medzi vrškami Monte Mario a
Cianicolo. V case cisára Nera sa tam
nachádzal jeho park. Vatikán sa nachádzal za
hradbami mesta a mimo mesta sa nachádzali
cintoríny.
6
Amfiteáter Neróna (cirkus, aréna)

• V roku 67 bol amfiteáter Neróna (postavený v
  rokoch 17 - 41 n. l.) jediným funkcným
  amfiteátrom po požiari Ríma v roku 64. V
  nom zomierali muceníckou smrtou krestania
  (svedectvo sv. Klimenta kap. 4 - 6 aj Tacita v
  diele Annales XV, 44). Za stenami amfiteátra sa
  nachádzal pohanský cintorín.

7
Vatikánsky obelisk
Vatikánsky obelisk (zasvätený Slnecnému božstvu)
bol privezený z Egypta na príkaz cisára Caligulu
v roku 27. Postavili ho do stredu Vatikánskej
arény. Obelisk bol svedkom Petrovej smrti a
stavby Konštantínovej baziliky. 10. septembra v
roku 1586 bol prenesený do centra námestia a na
vrchole bol umiestnený kríž s
relikviami sv. Kríža. Na obelisku bol vytesaný
nápis Hla, Kríž Pánov, utekajte nepriatelia,
vítazí Lev z kmena Júdovho.
SITO DELL OBELSCO VATICANA FINO ALL ANNO
1586 (MIESTO VATIKÁNSKEHO OBELISKU DO ROKU
1586)
8

• Bazilika sv. Petra po roku 1633
• Bazilika sv. Petra v rokoch 324 1506
• Amfiteáter Neróna v rokoch 41 - 318

• Hrob sv. Petra

9
Jama - prvotný hrob apoštola

• Telo sv. Petra bolo narýchlo tajne pochované
  podla zvykov pochovávania odsúdencov - do jamy
  s rozmermi 0,7 x 0,8 x 2 m na cintoríne. Neskôr
  bol hrob zakrytý už použitou mramorovou doskouz
  pohanského hrobu E, ktorá bola obrátená na ruby
  (Publio Aelio Isidor). O hrob sa starali
  krestania a chránili ho pred znicením novými
  pohanskými hrobmi. Na jednej z vonkajších strán
  hrobu bola postavená nevelká stena, ktorá
  chránila hrob pred daždom. Z nových hrobov a
  mauzóleí (r. 90 - 330) vznikla Vatikánska
  nekropola, ktorý sa nachádza 7 až 9 m pod
  podlahou súcasnej Baziliky sv. Petra.

10
Jama - prvotný hrob apoštola
11
Cervená stena(muro rosso, red wall)

• Okolo roku 160 bola pri hrobe postavená Cervená
  stena. Chránila hrob sv. Petra pred novými
  hrobmi a mauzóleami, taktiež aj pred zosuvmi
  pôdy. Dlžka steny je 8 m, šírka 60 cm a výška
  2,45 m. Omietka steny bola cervenej farby.

12
Hroby v blízkosti hrobu sv. Petra
13
Hroby v blízkosti hrobu sv. Petra

• Sv. Peter bol pochovaný v roku 67 (alebo v r.
  64). V blízkosti hrobu sv. Petra sú dva hroby z
  1. storocia a približne 15 hrobov z neskoršej
  doby po smrti sv. Petra. Žiaden z hrobov
  nenarúša hrob sv. Petra, ale túžbou mnohých bolo,
  aby nové hroby boli cím bližšie k hrobu sv.
  Petra. Toto potvrdzuje aj dostatok volného miesta
  pred hrobom.

Nedaleko hrobu sv. Petra sa nachádza hrob dietata
a taktiež je pravdepodobné, že medzi blízkymi
hrobmi sú aj hroby prvých pápežov.

14

• Trofej
• r. 140 - 258

Nad hrobom sv. Petra bola z mramoru postavená
Trofej (gr. t??pa?a, trophoea), typický rímsky
pomník so stolom (60 x 60 cm) a so stlpmi. V case
pápeža Zefirína (r. 198 - 217) rímsky knaz Gaius
si dopisoval s heretikom Proklom z
Konštantínopolu. Proklus súhlasil s tým, že
rímski krestania majú ostatky apoštolov Petra a
Pavla,ale ostatky všetkých ostatných apoštolov
sú na Východe. Gaius mu odpovedal Môžem ti
ukázat trofeje apoštolov. Ak si chceš so mnou
pozriet Vatikán alebo cestu Via Ostiensis, môžem
ti ukázat trofeje zakladatelov Cirkvi. (Eusebio,
Historia ecclesiastica II, 25, 7)
15
Prenasledovanie krestanov

• Od roku 64 po rok 313 považujú krestanov za
  nepriatelov Rímskej ríše.
• Stretávali v domoch a v katakombách pri spolocnej
  modlitbe casto v blízkosti hrobov muceníkov.
  Katakomby slúžili aj ako krestanské cintoríny a
  Rimania považovali cintoríny za posvätné miesta.
  
• Situácia sa zmenila v roku 258 v case cisára
  Valéria, ktorý zakázal krestanom zhromaždovat sa
  na cintorínoch. V tom case vzniklo aj
  nebezpecenstvo, že krestanské hroby môžu byt aj
  znesvätené.
• Možno práve v tomto období tajne premiestnili
  ostatky (možno len hlavy) sv. apoštolov Petra a
  Pavla do Katakomb sv. Šebastiána.

16
Katakomby sv. Šebastiána

• Dôkazom prítomnosti ostatkov sv. Petra a Pavla
  v katakombách sú nápisy z 3. storocia
  Peter a Pavol, orodujte za nás. Starobylý titul
  chrámu bol Ecclesia apostolorum - Cirkev
  apoštolov.

17
Stena s textom
Okolo roku 300 boli prenesené ostatky sv. Petra z
Katakomb sv. Šebastiána naspätdo Vatikánskej
nekropoly. Okolo hrobu vznikli ešte dva ochranné
múriky. Na múriku po pravej strane (graffiti
wall, muro G ) sa našli nápisy a krestanské
symboly. Stena G bola postavená, aby spevnila
trhlinu v Cervenej stene.
Rozmery steny G šírka 45 cm hlbka 87
cm výška 47 cm
G
18
Nápisy (Grafity)

• Stena G
  
  Príklad rozšifrovania textu a jeho
  postupné doplnanie
  1 - symbol Krista Spasitela,
  
• 2 - latinské P - znak ap. Petra ? grécke E -
  spoluvykúpenie,
• 3 - Mária Spoluvykupitelka,
• 4 - gr. NICA - vítazstvo. Na stene bolo nájdené
  asi 20-krát zašifrované meno Peter.

19
Bazilika svätého Petra

• Cisár Konštantín Velký (r. 280 - 337), ktorý
  udelil krestanom slobodu, dal nad hrobom v
  rokoch 318 až 336 postavit Baziliku sv. Petra.
• Bolo potrebné vyrovnat terén, potom zasypat
  pohanské hroby, okolo hrobu sv. Petra postavit
  ešte jednu ochrannú stenu (muro Constancio) a
  prekryt hrob mramorom 2,5 m x 2,5 m (r. 321 -
  324).
• Historik Euzébius v roku 333 napísal, že Peter sa
  stal známym po celom svete.
• V dejinách ludstva si nikto nerobil nárok na hrob
  sv. Petra. Aj takéto svedectvo sa prijíma ako
  dôkaz mlcania (argumentum ex silentio).

20
Bazilika svätého Petra
r. 600
r. 324
21
Bazilika svätého Petra pred rokom 1506
22
Oltáre
r. 600
r. 1506 - 1633
23
Oltáre nad hrobom sv. Petra

• V prvých šiestich storociach prichádzali pútnici
  k hrobu sv. Petra, ale oltár tam nebol.
• Postupnost vzniku oltárov nad hrobom sv. Petra
• okolo roku 600 v case pápeža Gregora Velkého (r.
  590 - 604),
• v krypte v 6. 8. storocí za Cervenou stenou,
• oltár pápeža Klementa II. (r. 1119 - 1124),
• oltár pápeža Klementa VIII.(r. 1592 - 1605)

24
Oltár v krypte
25
Oltár v krypte
26
Spoved sv. Petrovi(Confessio)

• Svedectvo pútnika zo 6. storocia K hrobu, ktorý
  sa nachádza pod oltárom, ludia zostupujú len
  zriedkavo. Pútnici, ktorí si chcú uctit hrob,
  zostupujú k hrobu, otvárajú okno, vkladajú hlavu
  do výklenku a vyslovujú svoje trápenia a
  bolesti. (diakon Agiulfus Turský)

27
Bazilika svätého Petra v Ríme
28
Vatikánska nekropola

• Dna 10. februára 1939 zomrel pápež Pius XI. a
  jeho posledná vôla bola, aby bol pochovaný vo
  Vatikánskych hroboch. Pri hladaní vhodného miesta
  sa prepadla stará podlaha (klenba) a to bol
  zaciatok archeologického výskumu pod Bazilikou
  sv. Petra (28.6.1939).

29
Vatikánska nekropola
30
Tajné vykopávky

• Pápež Pius XII. v tajnosti menoval administrátora
  baziliky Mons. Ludwiga Kassa (1939 - 1949) za
  zodpovedného za archeologický výskum pod
  Bazilikou sv. Petra. Mons. Kass pozval
  archeológov Engelberta Kirschbauma, SJ Antonia
  Ferrua, SJ Enrica Josiho - inšpektora katakomb a
  architekta Apollonia Ghettiho, B.M.

31
Mauzóleá

• F Hrobka rodiny Caetenni z roku 150.
  Bola objavená ako prvá a patrí medzi
  najväcšie a najviac ozdobené mauzóleá.

E Hrobka T. Aelius Tyrannus.
D Hrobka z cias Konštantína Velkého (r. 272 -
337) s mnohými výklenkami
kolumbáriami.
C Hrobka Lucius Tullius Zethus.
32
Mauzóleá

• B Hrobka Fannia Redempta z 3. storocia.

A Hrobka C. Popiliusa Heracla z prvej polovice
2. storocia. Pre archeológiu má velký význam,
lebo na mramorovej doske Caiusa Popiliusa
Heracla sa nachádza nápisIN VATIC.(ANO) AD
CIRCUM. (Vo Vatikáne nedaleko
cirkusu)
33
Mauzóleá

• ? Hrobka a sarkofág Marci. V hrobke aj
  na sarkofágu sú znázornení grécki bohovia.
• Z Hrobka Egyptians. Dostala meno na základe
  zobrazenia egyptských bohov na freskách aj na
  sarkofágu.

34
Pohansko-krestanské mauzóleum

• H Hrobka Valerii z 2. storocia.

PETER PROS JEŽIŠA KRISTA ZA SVÄTÝCH LUDÍ
KRESTANOV PRI TELE TVOJOM POCHOVANÝCH
PETRVS ROGA XS H(I)S PRO SANC(TI)S
HOM(INI)B(V)S CHRESTIAN(IS AD)CORPVS TVVM SEP
(VLTIS)
35
Mauzóleá

• G Hrobka Ucitela (Teacher) z cias cisára
  Adriána (r. 117 - 138).
• I Hrobka Bojový voz (Chariot). Hrobkazo 4.
  storocia dostala názovpodla pohanskej mozaiky
  na podlahe mauzólea. Tu sa prerušili
  archeologické vykopávky v roku 1946, pretože v
  hrobke L bola nájdená stena z cias Konštantína
  Velkého.

36
Krestanské mauzóleum (Júlii)

• M Hrobka Cristo Sole (r. 250). Opis tohto
  mauzólea bol známy od roku 1574 z cias prestavby
  baziliky. Zobrazenie Krista na konskom záprahu
  (Kristus - Hélios, zosobnenie božstva slnka).
• Rybári.
• Dobrý pastier.
• Jonáš.

37
Mauzóleá z 2. - 3. storocia

• N Hrobka Aebutius.
• O Hrobka Matucci (r. 130).
• U Hrobka Lucifer.
• ? Hrobka Trevellena
  Flaccilla.
• S
• R Hrobka z r. 130 - Flavius Agricol -
  znicená v roku 1626.
• Q

38
Rímsky kostol ?
hroby pápežov ?
krstitelnica ?
modlitbová miestnost ?

• V miestnosti Agricola neboli nájdené žiadne
  hroby a v miestnosti za Cervenou stenou a za
  chodbou bola nájdená nevelká nádrž na vodu. Možno
  to boli miestnosti na krst a na spolocnú
  modlitbu. V tom prípade sa liturgia Eucharistie
  slúžila nad hrobom sv. Petra (trofej - oltár).
• Svätý Justín (165) opísal priebeh krstu v 2.
  storocí v Ríme, kde píše ako kandidáti krstu
  (katechumeni) prechádzajú z jedného miesta na
  druhé.

39
Vyhlásenie pápeža Pia XII.
Dna 22. augusta 1949 bola vo všetkých svetových
novinách publikovaná informácia o nájdení hrobu
sv. Petra vo Vatikáne. Prvé oficiálne
vyhlásenie vo svete urobil pápež Pius XII. v
rádiu prvý den po Vianociach v roku 1949. Hrob
kniežata apoštolov bol nájdený. Ostatky ludských
kostí (relikvie sv. Petra) nie je možné
s urcitostou dokázat.
40
Nový výskum

• Hrob sv. Petra bol nájdený a taktiež bolo
  potvrdené miesto úcty, ale neboli nájdené ostatky
  sv. Petra.
• Pápež Pius XII. po smrti Mons. Kassa (r. 1952)
  vymenoval novú skupinu vedcov (1952 - 1958) pod
  vedením profesorky Marguerity Guarducci a
  architekta Adriana Prandi. Profesorka Guarducci
  mala prístup ku všetkym materiálom do roku 1978.
• Pápež Ján Pavol II. vymenoval v roku 1978 tretiu
  skupinu vedcov pod vedením Mons. Zaninima.

Guarducci
41
Ostatky svätého Petra

• Ostatky sv. Petra boli okolo roku 300 vložené do
  výklenku (77 x 29 x 31cm), vyloženého mramorom v
  stene G (graffiti wall) vedla hrobu.
• Prvá skupina archeológov nevenovala dostatocnú
  pozornost týmto ostatkom (13.10.1941), vložila
  ich do drevenej krabicky a tak ony ležali 11
  rokov v sklade Vatikánskej nekropoly do momentu,
  pokial nezaujali profesorku Guarducci.

42
Ostatky sv. Petra

• Kosti sv. Petra boli uložené v drahocennej
  purpurovej tkaní, vyšívanej zlatými nitami (3.
  stor.). Vo výklenku boli nájdené aj mince zo 4.
  aj 11. storocia (padli tam cez štrbinu v múre),
  kostra myši a kosti zvierat (nedaleko od
  Nerónovej arény bol bitúnok).
• Najskúsenejší antropológ v Európe Venerando
  Correntiv v priebehu rokov 1953 - 1963 skúmal
  kosti z hrobov. V rokoch 1963 - 1964 urcil kosti
  z drevenej krabicky zo Steny s grafitmi.
  Antropologický výskum kostí ukázal, že patria
  jednému cloveku, mužovi pevnej telesnej
  konštrukcie vo veku od 60 do 70 rokov a s výškou
  do 165 cm.

Prítomnost špecifickej hliny na kostiach
dokazuje, že kosti ležali dlhú dobu v Jame.
43
Ostatky sv. Petra
44
Uloženie ostatkov
V rokoch 1965 až 1968 musela profesorka Guarducci
reagovat na kritiku, obhajovat pravost ostatkov
sv. Petra a robit doplnujúce analýzy.

• Dna 27. júna 1968 urobil pápež Pavol VI.
  vyhlásenie pre celý svet, že ostatky sv. Petra,
  kniežata apoštolov, boli vedecky urcené a že v
  blízkom case budú vrátené na svoje pôvodné
  miesto.

Ostatky boli uložené do pôvodného výklenku v
Stene s grafitmi dna 28. júna 1968 v 19
priehladných krabickách z plexiskla so
zodpovedajúcimi castami tela a taktiež dve
krabicky s kostami zvierat a myši. V súcasnej
dobe vidiet osvetlený priehladný otvor v Stene s
grafitmi za sklom zo vzdialenosti asi 5 metrov.
45
Nápis
PETER JE TU

• Cast odpadnutej omietky (r. 160) s nápisomz
  Cervenej steny z miesta nad Stenou s
  grafitmi, ktorú našiel Antonio Ferrua na
  zaciatku decembra v roku 1950 a uchovával si ju
  v osobnej zbierke do roku 1957.

46
Bazilika svätého Jána v Lateráne

• Podla tradície sa približne od 9. storocia
  nachádzajú ostatky (hlavy) sv. apoštolov Petra a
  Pavla nad oltárom v Bazilike sv. Jána v
  Lateráne. Písomná správa o ostatkoch sa zachovala
  z 11. storocia.
• Antropológovi Venerando Korrenti bolo povolené
  prezriet si ostatky sv. apoštolov z Lateránskej
  baziliky. Aj ked nejestvuje oficiálne vyhlásenie
  expertov, overujúcich pravost ostatkov, Korranti
  vyhlásil, že niet rozporu medzi ostatkami v
  Lateránskej bazilike a ostatkami zo Steny s
  grafitmi.

47
Výklenok pre pália

• Priamo nad hrobom sv. Petra sa nachádza Výklenok
  pre pália. Na vigíliu slávnosti sv. apoštolov
  Petra a Pavla (28.6.) uloží pápež do výklenku
  pália pre novovymenovaných arcibiskupov.

Stena s nápismi
Výklenok pre pália
Výklenok v Stene s nápismi
48
Požehnanie baránkov

• Každorocne na sviatok sv. Agnesy Rímskej (21.01.)
  požehnáva pápež baránky, z vlny ktorých zhotovujú
  sestry z rímskeho kláštora trapistiek Saint Agnes
  (sv. Agnesy) pália.

49
Pálium

• Úzky (alebo široký) pás látky, ktorý je utkaný z
  vlny bielych baránkov (6. stor.). Pálium je
  ozdobené 6 cervenými (alebo ciernymi) krížikmi a
  je uchytené 3 zlatými ihlicami. Pálium je symbol
  Dobrého pastiera a cervené krížiky sú symbolom
  muceníckej smrti Ježiša Krista a jeho presvätých
  rán.
• V prvotnej Cirkvi bolo pálium symbolom pápeža,
  ale v priebehu storocí darovali pápeži pália
  metropolitom (arcibiskupom) ako symbol plnej moci
  na svojom území, ktorá im bola zverená hlavou
  Cirkvi - pápežom.
• Od 4. stor. nosia pálium všetci biskupi
  východných cirkví.

50
29. júna

• Každorocne na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla
  odovzdáva pápež pália novovymenovaným
  arcibiskupom z celého sveta. Pálium sa vždy vloží
  do hrobu so zosnulým arcibiskupom.

51
Katedra sv. Petra
V apside Chrámu sv. Petra sa nachádza Katedra sv.
Petra, ktorú Bernini v roku 1666 vložil do
schránky v novej katedre. Termín katedra sa
spomína ako symbol vyucovania už koncom prvého
storocia v tzv. Barnabášovom liste a v Muratóriho
fragmente z 8. storocia. Od 3. stor.
sa Katedra sv. Petra chápe ako znak a symbol
apoštolskej postupnosti a doktrinálnej
pravovernosti. V roku 1867 pápež Pius IX. a
následne pápež Pavol VI. dali preskúmat túto
relikviu. Katedra pochádza z 9. 13. stor.
Napriek všetkým týmto zisteniam ostáva Petrova
katedra relikviou symbolizujúcou ucitelský úrad
cirkvi a doktrinálnu jednotu všetkých katolíkov
na svete.
52
Svätý Peter, oroduj za nás.

• Ježiš sa opýtal Petra Miluješ ma väcšmi ako
  títo? Peter odpovedal Pane, ty vieš všetko, ty
  dobre vieš, že ta mám rád.
• (Jn 21, 17)

Možnost virtuálnej prehliadky Vatikánskej
nekropoly http//www.vatican.va/various/basiliche
/necropoli/scavi_italian.html http//www.vatican.
va/various/basiliche/necropoli/scavi_english.html