Ropa

1
Ropa
2
Ropa ( surový olej ) je hlavným zdrojom paliva a
organických chemikálií. Je to lepkavá, páchnuca,
tmavohnedá kvapalina. Ropa je zmesou obsahujúcou
stovky rozlicných látok, od jednoduchých, ako
metán, k zložitým látkam s dlhými retazcami a
kruhmi uhlíkových atómov. Skoro všetky komponenty
ropy obsahujú uhlík Tieto uhlíkaté zložky sa
casto nazývajú organické látky. Ropa je dnes
najrozšírenejším tovarom v medzinárodnom obchode.
Tretinu nákladu všetkých lodí tvorí ropa.V
súcasnosti by sme bez nej mohli len tažko prežit.
Je skoro taká dôležitá pre náš život ako vzduch a
voda. Asi 70 všetkých organických chemikálií (
vo Velkej Británii ) pochádza z ropy. Nemrznúce
zmesi, brzdové kvapaliny, rúže, nylon, výbušniny
a farby - to všetko sa z nej vyrába. Dokonca
môžete byt úplne oblecení v textíliách so
základom v rope. Bez ropy by väcšina dopravy
zostala na mrtvom bode a akýkolvek stroj, väcší
ako hrackárske autícko, by nefungoval kvôli
nedostatku mazadiel.
3
Pôvod ropy

•    Rovnako ako uhlie, aj ropa a zemný plyn
  vznikli z organických látok. Predpokladá sa, že
  pred miliónmi rokov planktón (najmenšie morské
  živocíchy) po uhynutí klesol na morské dno. Pre
  nedostatok kyslíka vo vode nemohol zhnit. Vznikla
  vrstva zahnívajúceho bahna, ktorú prikryli morské
  naplaveniny. V priebehu casu sa pomocou
  anaeróbnych (žijúcich bez kysllíka) baktérií
  zmenila na ropu.

4
Tažba ropy

• Ropa sa nachádza v priepustných horninách,
  ktoré prešli vrásnením a je tam striedanie
  priepustných a nepriepustných vrstiev. Ložisko
  ropy vzniklo tak, že priepustná hornina je
  prerušená nepriepustnou, ktorá zastaví migráciu
  ropy.

• Podla tvaru sa rozoznávajú ložiská synklikálne,
  antiklinálne, pri solnom pni, pri zlome,
  šošovkové a stratigrafické. Ropu casto
  sprevádzajú plyny a voda. Rozlyšujeme režim
  ložiska plynový, hydraulický a zmiešaný. Od
  priepustnosti hornín a režimu závisí aj
  vytažitelnost ložiska.

5
Na razenie ropných vrtov sa používajú špeciálne
hroty, ktoré rotujú a odkrajujú všetko, co im
príde do cesty. Ocelový alebo diamantový hrot sa
nasadí na koniec pevnej sústavy ocelových tycí,
pohánanej motorom alebo turbínou, ktorá rotuje a
prebíja sa cez zemský povrch. Do vrtu sa pumpuje
materiál tzv. vrtná kaša, ktorá vytláca
vyvrtané horniny na povrch. V skutocnosti sa
nejedná o "kašu", ale o zmes chemikálií a vody,
ktorá vynáša odkrojky a ochladzuje vrtnú hlavicu.
Ak natrafí vrtná hlavica na ropu, vrtná kaša
svojou hmotnostou zabráni úniku ropy. Keby predsa
len zlyhala, špeciálny ventil, umiestnený na
vrchole ocelového obloženia, nedovolí rope
vytrysknút.
6
Delenie ropy frakcnou destiláciou

• Vytaženú ropu nemožno bezprostredne použit. Ako
  pohonné látky, palivá alebo náterové materiály
  možno použit až produkty získané jej spracovaním.
  V ropných rafinériách sa ropa delí na frakcie
  frakcnou destiláciou. Potom sa spracuje a
  precistuje na výrobu rôznych palív a
  chemikálií. V rafinériách sa ropa v rúrkovej peci
  zohreje na teplotu 360 až 400 C. Velká cast ropy
  sa odparí. Kvapalno - plynná zmes prechádza do
  destilacnej veže, ktorá je vysoká až 50 metrov.
  Postupným ochladzovaním pri atmosferickom tlaku
  sa zo zmesi oddelujú jednotlivé frakcie.

7
teplota názov frakcie farba viskozita ako horí 
 20 - 70 C benzín svetlo žltá   tekavý lahko, jasný žltý plamen 
 70 - 120 C  nafta  žltá  dost tekavá  celkom lahko, žltý plamen, dym
 120 - 170 C  parafín  tmavo žltá  dost viskózny  tažšie, cadivý plamen
 170 - 240 C  dieselový olej  hnedá viskózny   tažko, cadivý plamen
8
Základné zložky a použitie  jednotlivých frakcií

• Zložky s najnižšou teplotou varu prúdia cez
  destilacnú vežu a zachytávajú sa v hornej casti
  ako plyn. Väcšinou sa spaluje priamo  v
  rafinérii. Pre bezpecnú prevádzku rafinérie je
  velmi dôležitý tzv, "vecný plamen", pretože pri
  možnom pretlaku vznikajúcich plynov umožnuje ich
  kontrolované spalovanie.      V hornej casti
  destilacnej veže sa zhromažduje aj benzínová
  frakcia. V strednej casti kondenzuje petrolejová
  frakcia.  Z nižších castí veže sa získavajú
  plynové oleje, ktoré sa používajú ako pohonná
  látka v dieslových motoroch (motorová nafta).
      Na dno veže stekajú tie zložky, ktoré sa
  neodparili. Zberajú sa ako destilacný zvyšok
  (mazut), ktorý sa používa ako palivo, alebo sa
  dalej spracúva.

9

(No Transcript)
10
Táto tabulka ukazuje, co každá frakcia obsahuje a
na co sa používa. Použitie frakcií závisí od ich
vlastností
FRAKCIA TEPLOTA VARU POCET ATÓMOV UHLÍKA V ZÁKLADNEJ ZLOŽKE POUŽITIE
palivový plyn -160 až 20 C 1 - 4 (metán - bután) plynné sporáky, pohonné látky, chemikálie
benzín 20 až 70 C 5 - 10 (hlavne oktán) palivo pre plynné motory, chemikálie
nafta 70 až 120 C 8 - 12 chemikálie
parafín 120 až 240 C  10 - 16 palivo pre ústredné kúrenie, prúdové motory, chemikálie
dieslové a mazacie oleje 240 až 350 C 15 - 17 palivo pre dieslové motory, vlaky a ústredné kúrenie, chemikálie a mazadlá
mazut nad 350 C viac ako 70 pokrývanie, asfalt na cestách, nepremokavé plášte
11
Znecistovanie vzduchu

• Rovnako ako uhlie, aj ropa a zemný plyn
  obsahujú zlúceniny síry. Asi 85 svetových zásob
  ropy pozostáva z druhov s vysokým obsahom
  zlúcenín síry. Velká cast ropných produktov sa
  spaluje, teda do ovzdušia sa spolu so spalnými
  produktami dostáva aj oxid síricitý. Elektrárne,
  ktoré sú vykurované mazutom a nemajú vybudované
  odsírovacie zariadenie, vypúštajú denne do
  vzduchu niekolko sto ton oxidu síricitého.
  Ciastocným odsírením ropných destilátov sa
  znižuje obsah oxidu síricitého v spalných plynoch
  a zlepšuje sa aj kvalita produktov z ropy.

12
Pohlad na rafinériu ropy v Bratislave. Ropu
privádza ropovod, na odvoz sa využíva železnicná,
cestná aj vodná dopravná siet
Slovnaft
13
Využitie ropy

• Ropa ako surovina má zásadný význam vo vývoji
  civilizácie prakticky od pociatkov technickej
  revolúcie, kedy ropné produkty získavali stále
  vacší podiel v priemysle hlavne na úkor cierneho
  uhlia, ked sa ešte v hojnom množstve používali
  parné stroje. Definitívny nástup ropy ako
  suroviny na výrobu najdôležitejších palív sa
  datuje v rokoch okolo Prvej svetovej vojny.
• Ropa ako surovina má zásadný význam vo vývoji
  civilizácie prakticky od pociatkov technickej
  revolúcie, kedy ropné produkty získavali stále
  vacší podiel v priemysle hlavne na úkor cierneho
  uhlia, ked sa ešte v hojnom množstve používali
  parné stroje. Definitívny nástup ropy ako
  suroviny na výrobu najdôležitejších palív sa
  datuje v rokoch okolo Prvej svetovej vojny.
• Ako každá neobnovitelná surovina aj ropa sa raz
  vycerpá a bude potreba využívat alternatívne
  zdroje energie. A ešte jedna zaujímavá
  informácia, viete že aj na výrobu žuvaciek sa
  používa ropa -)