Mars

1
Mars
Autor Dávid Katušcák Dátum 16.3.2006
Úvod

• Mars je štvrtou planétou Slnecnej sústavy v
  poradí od Slnka a je poslednou kamennou planétou.
  Bol pomenovaný podla rímskeho boha vojny zrejme
  kvôli jeho nacervenalému zafarbeniu. Je tretou
  najmenšou planétou (po Merkúre a Plute) a jeho
  dráha obehu sa nachádza až za drahou obehu Zeme.
  Takže nastáva situácia, že Zem sa nachádza v
  zákryte medzi Slnkom a Marsom (hovoríme, že Mars
  je v opozícií vzhladom na Slnko). Vtedy ho možno
  pozorovat po celú noc a na oblohe je nápadným
  objektom. V 19. stor.
  astronómovia prvykrát pozorovali útvary na
  povrchu, ktoré považovali za stopy života na
  Marse. Išlo o nápadné útvary, ktoré vyzerali ako
  kanály a tmavé škvrny, o ktorých si mysleli, že
  sú spôsobené vegetáciou. Dnes vieme že kanály
  sú optickou ilúziou a tmavé škvrny sú miesta, kde
  vietor odvial cervený prach.

2
Atmosféra Marsu

• Mars má spomedzi všetkých planét slnecnej
  sústavy najprijatelnejšie klimatické podmienky na
  povrchu v porovnaní so Zemou. Ale clovek by na
  povrchu Marsu nedokázal prežit, pretože je
  zložená najmä z oxidu uhlicitého a je velmi
  riedka. Tlak (6-10 hPa) na povrchu je 100 až
  150-krát menší ako na Zemi. Teplota na povrchu sa
  rýchlo mení a dosahuje velké rozdiely. Priemerná
  teplota na Marse je -56 C. Na rovníku sa
  pohybujú teploty od -90 C do -10 C .Teplota
  vrchnej vrstvy pôdy sa na niektorých miestach
  vyšplha až na 30 C.

3
Atmosferické vlastnosti

• Atmosférický tlak 0,7 0,9 kPa
  Oxid uhlicitý 95,32
  Dusík 2,7
  Argón 1,6
  Kyslík 0,13
  Oxid uholnatý 0,07
  Vodná para 0,03
  Oxid dusnatý 0,01
  Neón 0,000 25
  Kryptón 0,000 03
  Xenón 0,000 008
  Ozón
  0,000 003
  
  Metán 0,000 001

4
Magnetické pole a radiácia

• Magnetické pole Marsu je slabé, má však vyššiu
  ochrannú funkciu ako magnetické pole na Zemi.
  Radiácia na Marse je velmi vysoká, ciže aj velmi
  nebezpecná na to aby na nom mohol existovat
  život. Zistili to vedci NASA po analyzovaní dát
  zo sondy Mars Odyssey. Život by mohol prežit
  pravdepodobne len pod povrchom (menšia radiácia).
  Mars je zasahovaný radiáciou zo Slnka ale aj z
  vesmíru. Dávka žiarenia je 2,5-krát vyššia než
  akej sú vystavení obyvatelia Medzinárodnej
  vesmírnej stanice ISS.

5
Povrch Marsu

• Mars má dve tváre Na sev. pologuli je vela
  velkých rovín takmer bez kráterov vytvorených
  stuhnutou vulkanickou lávou. Na južnej je zase
  mnoho kráterov a niekolko obrovských vyhasnutých
  sopiek. Naväcšou známou sopkou v slnecne sústave
  je sopka Olympus Mons nachádza sa na Marse, má
  priemer 600 km a výšku 21 183 m. V oblasti
  Tharsis sa nachádza viac obrovských sopiek medzi
  najvyššie patrí napr. Ascraeus Mons s výškou 18
  201 m (družica Mars Global Surveyor. Na povrchu
  Marsu je a vela kanonov a sústav kanálov.
  Atmosféra na Marse je ovela tenšia ako na Zemi.
  Mars má a dve malické mesiace Phobos (v preklade
  strach) a Deimos (hrôza). Malé rozmery naznacujú,
  že môže íst o asteroidy zachytené gravitáciou
  Marsu. Povrch má hrdzavocervenú farbu kvôli oxidu
  železitému. Vzniká oxidáciou za prítomnosti vody.
  A prave prítomnost Oxidu železitého (tvorí
  minerál Hematit) je považovaná za dôkaz ža na
  Marse bola kedysi voda. Dokonca sonda Mars
  Express zaznamenala že na planine Elysium sa
  nachádza plocha zamrznutej vody o rozmeroch 800
  km x 900 km a priemerná hlbka je 45 m.

6
Obehové charakteristiky

• Doba jedného obehu okolo Slnka je 687 dní.
  Vzdialenost Marsu od Slnka je od 207 do 249 mil.
  km (stredná vzdialenost je 228 mil. km). Jednu
  otocku okolo svojej osi vykoná raz za 24 hodín 37
  minút a 23 sekúnd (je to martanský den). Doba
  jednej otocky je velmi podobná dobe otocky našej
  Zeme.

7
Fyzikálne vlastnosti

• Hmotnost 6,41851023 kg
  Objem1,6381011 km3
  Rovníkový priemer 6786 km
  Stredná hustota 3,94 g/cm3
  Plocha povrchu
  1,448108 km2
  Priemerna hustota 3,934 g/cm3
  Gravitácia na rovniku 3,96 ms-2 (0,376 G)
  Úniková rýchlost 5,027 km/s
  Perióda rotácie 1,026 d
  (24,622 h) Rýchlost
  rotácie 868,22 km/h (rovník)
  Odklon osi rotácie 25,19
  Povrchová teplotamin 133
  K priemer 210 K
  max 293 K

8
Obehové vlastnosti

• Perihélium 206 644 545 km
  
  Afélium 249 228 730 km
  
  Perióda (obežná
  doba) 686,9601 d
  Orbitálna
  rýchlost min 21,97km/s
  
  priemer 24,077 km/s
  
  max 26,499 km/s
  
  Uhol sklonu k - slnecnému rovníku
  5.65
  -
  ekliptike 1,850 61
  
  Pocet mesiacov 2
  
  Názvy mesiacov Phobos,
  Deimos
  
  - PerihéliumNajbližší bod k Slnku na
  heliocentrickej dráhe planéty (telesa)
  - Afélium Najvzdialenejší bod od Slnka na
  heliocentricke dráhe telesa.
  - EkliptikaRovina, v ktorej obieha Zem okolo
  Slnka

9
Výskum

• Marsu sa v poslednej dobe venovalo a aj venue
  dost vela pozornosti. Na Marse sa na póloch
  vyskytuje voda v ladových ciapockach, niekedy
  táto voda dokonca tiekla po povrchu. Preto vedci
  skúmajú, ci na Marse nemohol niekedy existovat
  život, hoci aj v najprimitívnejšej forme.
  
  V rokoch 1960,
  1962, 1964 sa prvý krát pokúšali o prelet 7 sond
  vyslaných Sovietským zväzom. Z toho 4 sa na cestu
  ani nedostali a s ostatnými bolo pri ceste
  prerušené spojenie. Podobne v roku 1964 vysalali
  usa 2 sondy Mariner. S ednou sa prerušenie
  takisto prerušilo a druhá poslala 22 snmkov
  Marsu. V rokoch
  1969 1971 sa dostali sondy USA Mariner (6, 7)
  do vzdialenosti 3430 km a poslali 400 snímkov.
  Sovieti vyslali dalších tri sondy, ktoré opät
  havarovali. Ale potom sa ruské sondy Mars 2 a 3
  dostali až na povrch Marsu. Sonda Mars 2 sa pri
  pristáti rozbila ale Mars 3 20 sekúnd po pristáti
  vysielal, no na snímkoch nebolo nic vidiet.
  Neskôr orbitálna družica Mariner 9 poslala
  snímky? Kzoté sa stali základným kamenom pre dalš
  výskum. Potom sa uskutocnili dalšie misie, ale
  vácšina bola neúspešná. Jediné misie, ktoré
  uspeli a ešte teraz sú na Marse, alebo na eho
  obežne dráhe sú misieMars Global Surveyor a Mars
  Global Surveyor.

10
Uskutocnené misie od roku 1973 do 2005

• Mars 4-7
  Sovieti pripravili 4 sondy Mars 4-7 (2 družice a
  2 povrchové sondy).So sondou Mars 6 sa stratilo
  spojenie pri zostupe, Mars 4 a 7 úplne minuli
  planétu. Iba Mars 5 odoslal niekolko snímkov skôr
  ako sa s ním stratilo spojenie.
  Viking 1, 2
  USA
  vyslali v roku 1975 dve sondy, ktoré sa skladali
  z obežnej a povrchovej casti. Všetky casti možno
  oznacit za úspešné. Celkom odoslali 55000
  snímkov. Orbitálne moduly zmapovali celý povrch s
  rozlíšením 100 m a regionálne oblasti až 30 m.
  Dlhodobé záznamy povrchových modulov sú základom
  pre marsovskú klimatológiu.

11

• Misia Fobos (1988)
  
  Po dlhej pauze
  vo výskume sa ako prvý spamätal Sovietsky zväz,
  ktorý roku 1988 zorganizoval špeciálnu misiu pre
  výskum mesiaca Marsu Fobos. S jednou sondou bolo
  stratené spojenie na ceste a s druhou po odoslaní
  iba niekolkých snímkov.
  Mars Observer (1992)
  
  USA pre
  návrat zvolili komplexnú a drahú sondu Mars
  Observer, ktorá však stroskotala krátko pred
  dosiahnutím obežnej dráhy. Táto havária viedla k
  prehodnoteniu dalších misií, co viedlo k programu
  dvoch lacných sond (jedna družica a jedna
  povrchová sonda) každé štartovacie okno.
  
  
  Mars 96
  
  Rusko
  s pomocou niektorých európskych krajín chcelo už
  v roku 1994 vyslat sondu k Marsu, ale došlo k
  zdržaniu a štart sa uskutocnil až v roku 1996.
  Kvôli poruche na nosnej rakete sa však zrútila do
  Tichého oceánu.
  
  Mars Global Surveyor
  
  Nová
  americká misia bola Mars Global Surveyor,
  
  ktorá zopakovala niektoré experimenty zo
  
  strateného Mars Observeru.
  Napriek tomu, že
  kvôli chybnému
  vyklopeniu slnecných panelov
  
  trvalo brzdenie s pomocou atmosféry trocha
  dlhšie,
  je sonda stále funkcná
  (2005) a mapuje povrch s
  rozlíšením 15
  metrov a vdaka novej technológii
  
  môže s rozlíšením 0,5 m rozoznat povrchové sondy.
  
  Štart sondy 7. november 1996 na
  obežnej dráhe
  od 12. septembra
  1997

12

• Mars Pathfinder
  
  Povrchová sonda Mars
  Pathfinder si so sebou niesla aj rover Sojouner,
  ktorý skúmal zloženie kamenov v okolí sondy a
  komunikoval cez nu so Zemou. Štart sondy 4.
  december 1996 pristátie 4. júla 1997 prerušenie
  spojenia 27. septembra 1997.
  Mars Climate Orbiter a Mars Polar Lander
  
  V rámci plánu dvoch
  misií odštartovala roku 1998 orbitálna sonda Mars
  Climate Orbiter, ktorá mala skúmat pocasie a
  dianie v atmosfére. Druhou sondou bol Mars Polar
  Lander, ktorý mal pristát v polárnej oblasti a
  pocas pristátia uvolnit dva penetrátory (Deep
  Space 2), ktoré sa mali velkou rýchlostou zavrtat
  do povrchu a skúmat hlbšie vrstvy. Jedno riadiace
  stredisko sondy Mars Climate Orbiter pocítalo v
  mílach a druhé v kilometroch. Sonda sa kvôli
  tomuto nedorozumeniu dostala do hustejších
  vrstiev atmosféry a zhorela. Na sonde Mars Polar
  Lander bola technická porucha a sonda sa zrútila.
  
  Mars Oddysey 2001
  
  Pre rok 2001 sa
  pôvodne pocítalo tiež s dvoma sondami, ale po
  predchádzajúcom neúspechu bol povrchový modul
  zakonzervovaný a bude použitý pre misiu Fenix v
  roku 2007. Sonda Mars Oddysey nesie dalšie
  experimenty stratené na velkej sonde Mars
  Observer ako štúdium radiácie a chemického
  zloženia. Kamera sondy má horšie rozlíšenie ako
  pri sonde Mars Global Surveyor, ale zaberá väcšie
  územie. Sonda funguje ako retranslacná stanica
  pre povrchové sondy. Väcšna dát z misie MER
  prichádza práve cez nu, dalšia cast cez MGS a iba
  malá cast je vysielaná priamo na Zem.
  Nozomi
  
  
  Sonda Nozomi odštartovala už v roku 1998,
  ale pre poruchu nosica sa nedostala na potrebnú
  dráhu a spotrebovala vela paliva. Aby sa jej
  podarilo pri Marse zabrzdit, bolo rozhodnuté
  využit menej nárocný prílet v roku 2003. Môžeme
  ju teda pocítat k celkom 5 sondám, ktoré mali v
  tomto období Mars skúmat. Bohužial v kritický
  okamžik zážehu nebolo so sondou naviazané
  spojenie a tá iba bez úžitku preletela okolo.

13

• Mars Express
  
  Misia Eúropskej
  kozmicke agentúry zahrnovala orbitálny modul a
  povrchovú sondu Beagle 2, ktorá mala pomocou
  mechanickej ruky skúmat pôdu vo svojom okolí. So
  sondou Beagle 2 nebolo po plánovanom pristáti
  nadviazané spojenie. Orbitálna sonda Mars Express
  potvrdila výskyt vodného ladu v polárnych
  oblastiach.
  Mars
  Exploration Rover 2003
  
  Misia zahrnuje dva rovery Opportunity
  a Spirit. Spirit pristál 4. januára 2004 v
  kráteri Gusev a Opportunity 25. januára 2004 na
  pláni Meridiani.

14
Zdroje

• www.wikipedia.sk
  www.referaty.sk
  
  Obrázkový slovník VESMÍR,
  vydavatelstvo Slovart, 3. slovenské vydanie,
  tlaciarne BB, spol s.r.o.